Keď som sa vrátil, povedala mi: „Naozaj si iný“

Leto je čas oddychu. Vypukne dovolenková sezóna a ľudia sa rozlezú kade tade. Niekto k moru, niekto do hôr, niekto k babke na záhradu. My sme sa toho roku vybrali do tábora. Nebol to ale bežný tábor, ako bývali pionierske, alebo skautské. Do tohto tábora sa chodí pracovať 🙂 Nie, nie je to pracovný tábor. Hovorím o tábore kde pracujete sami na sebe.

Všetko sa dialo v malej dedinke pri Lučenci. Základný tábor sme mali na záhrade u Karimovcov, ktorý tábor organizujú. Odtiaľ sme vychádzali do lesa aj k jazeru. Podľa toho, ako sa vyvinulo počasie a denný program. Tohto roku som sa zúčastnil dvakrát. Dva rôzne dátumy a dve rôzne témy.

Prvý tábor – Stretnutie rodín zo Slovenska a Čiech

Tábor trval 6 dní a bol určený najmä pre rodiny s deťmi. My síce deti nemáme, no to nebolo prekážkou. Bolo ich tam dostatok a keď sme nejaké potrebovali, vždy sa našiel dobrovoľník 🙂 Vekové rozpätie bolo široké. Najmladší účastník mal 6 mesiacov a najstarší mali okolo 50.

Program tábora bol zameraný na dve nosné časti. Jednou boli hry s deťmi, druhou boli aktivity v lese. Menšie časové okná, ktoré priebežne vznikali boli vyplnené buď párovými tancami, prednáškami, alebo oddychom.

Hry s deťmi

Hry s deťmi sa odohrávali v telocvični vybavenej všetkými potrebnými pomôckami. Podlaha pokrytá mäkkou penovou vrstvou, steny obložené drevom, všade zaoblené hrany. Dôraz bol položený na funkčnosť a bezpečnosť. Prečo o tom píšem? Pod pojmom hry s deťmi sa väčšine ľudí vybaví predstava kartových, alebo stolných hier, poprípade nejaký šport typu bedminton ponad šnúru od prádla. Nič z toho sme nerobili. Andrej viedol rôzne hry, ktorých sa zúčastňovali všetci. Deti aj dospelí. Niekedy sme sa všetci naháňali po celej telocvični a snažili sa utiecť mrázikovy, ktorý sa nás snažil zamraziť, inokedy sme boli húfom rýb, ktoré sa snažili ujsť z rybárskej siete. Hrali sme aj hry „bojové“. S dieťaťom na chrbáte sme sa snažili ukradnúť inej dvojici čiapku z hlavy tak, aby nám niekto neukradol tú našu. Alebo sme sa kolenačky naháňali a kradli si navzájom čiapky. Vojna všetkých proti všetkým.

Do tohto momentu by sa dalo povedať, že sme boli na normálnom rodinnom tábore. Z času na čas sa stalo, že sa niektoré dieťa nechcelo pridať do hry alebo že počas hry opustilo „parket“ a pozeralo sa na nás zo strany. Tu nastal rozdiel oproti „bežným táborom“. Vtedy nám Andrej vysvetlil, prečo sa to deje, čo sa v dieťati odohráva a najmä, aké nesprávne výchovné vzorce to spôsobujú. Na reálnom príklade sme všetci videli, ako môže dobrý úmysel vo výchove obmedziť dieťa v jeho každodennom živote. Ako u neho vznikajú vzorce, ktoré si nevedomky ponesie celý život.

Život v lesnom tábore

Keď sme sa takto vyblbli, išlo sa do lesa. V lese sme mali vysunutý tábor. Centrálne ohnisko, na ktorom sa pripravoval obed, bolo na brehu miestneho potôčika. V tieni stromov sme sa ukrývali pred horúcim letným slnkom. Tu sa deti učili pracovať s ohňom. Vytvoriť si ohnisko, nazbierať suché konáre a rozložiť zápalkami oheň. Kto zvládol túto úlohu, dostal ďalšiu. Vyrobiť si vlastnú vyrezávanú palicu. Deti si mohli vyskúšať prácu s nožom, pílou, sekerou aj kladivom. Kto chcel, naučil sa zatĺkať klince do dreva. Pre ľudí z dediny sú tieto jednoduché práce akousi samozrejmosťou. Pre ľudí z mesta a prímestských častí to bola šanca vyskúšať si niečo nové. Pre deti to bol rozprávkový svet, kde sa odohrávali samé zázraky. Na brehu potôčika v naplavenom piesku modelovali brehy rieky Níl a polemizovali o jeho veľkosti. Fantazírovali o živote lesných zvierat, behali, skákali, liezli po čom sa dalo, čvachtali sa vo vode a naháňali svojim rodičom všetky možné aj nemožné strachy.

Aj tu sa kde tu niečo udialo, čo zaujalo Andrejovu pozornosť a primälo ho vysvetliť nám, kde sú príčiny takéhoto správania. Vo všeobecnosti bol pobyt v lese skôr o dodržiavaní jednoduchých pravidiel, ktoré vytvárali bezpečný priestor pre všetkých zúčastnených tak, aby si deti mohli vyskúšať prácu s ohňom, drevom aj vodou.

Párové tance a spev pri ohni

Niekedy je treba nechať deťom úplné voľno a tento čas venovať sebe. Túto časť programu tvorili párové tance. Obliekli sme sa, muži do košieľ, ženy do šiat a sukní a zišli sme sa v telocvični. Kto nemal partnera, zobral niekoho iného. Kroky boli jednoduché. Andrej s Gabikou začali, prešli celé kolo a zaradili sa na koniec. Pokračovala ďalšia dvojica a takto to pokračovalo, až sme sa vystriedali všetci. Niekedy boli dve kolá, niekedy tri. Potom nám ukázali iné kroky a opäť sme sa všetci striedali. Pre nás to bolo prvý krát, no chytilo nás to oboch. Tanec v pároch má úplne iný náboj, ako tradičné tance. Ľudové, aj spoločenské. Čím viac sme sa uvoľnili, tým viac energie dostal tanec, všetko sa zrýchlilo a mali sme z toho väčší pôžitok. Po hodinke tancovania z nás všetkých tiekol pot, ako by sme práve vyšli z fitness centra, každí sa usmieval a nebyť teplôt nad 30 ˚C, určite by sme sa dožadovali ďalšieho kola.

Niektoré dni, keď sme mali energiu, sadli sme si okolo ohňa. Na záhrade bolo veľké ohnisko s kládami dreva na sedenie. Za šera sa rozložil oheň, niekdy sa niečo upieklo a niekedy sme si len tak posadali a rozprávali sa. Neskôr prišli na rad hudobné nástroje a spev. Spievalo sa všetko, na čo sme si spomenuli. Ľudové, moderné, slovenské, české aj ruské. Veselé aj smutné. Ako sa zvečerievalo, najprv nás opúšťali unavené deti, potom postupne aj dospelí. Tieto posedenia mi pripomínali časy, kedy sme u nás doma na dvore opekali slaninu a spievali pri gitare. Boli to veľmi príjemné sa vrátiť v čase a opäť zažiť trochu kultúry v kruhu príjemných ľudí.

Intermezo

V nedeľu sme si zbalili fidlátka a vrátili sa do reality všedných dní. Čakal nás týždeň plný povinností. Dva pracovné dni, po práci vybaľovanie krabíc zo sťahovania, v stredu sme organizovali mužsko-ženský kruh v prírode a rovno z kruhu som sa opäť vydal na cestu do tábora. Tento krát sám.

Druhý tábor – Systema a Zdravoveda

Vo štvrtok sme sa opäť stretli v Ľuboreči. Môj stan čakal na záhrade, stačilo si priniesť zopár čistých vecí. Väčšina osadenstva tábora sa vymenila. Z pôvodnej osádky sme boli dvaja. Pokiaľ na prvom tábore bolo približne rovnako žien aj mužov a taktiež pomer detí a dospelích bol približne rovnaký, tu sme sa zišli samí chlapi a jedna žena. Po niekoľkých dňoch sa pripojil ešte jeden účastník prvého tábora aj so synom. Energia bola úplne iná. Program sme dodržiavali oveľa presnejšie, menej sa improvizovalo a náplň bola úplne iná.

Začali sme pekne zhurta

Hneď prvý večer sme začali tréningom. Ako úplný začiatočník som celkom netušil, čo mám čakať. S odstupom času som rád, že som to netušil. Neviem, podľa akého kľúča vyberal Andrej aktivity. Mne to však pripomenulo spôsob, ako som začínal s otužovaním. Jednoducho som do toho studeného jazera vpochodoval, až kým som nebol vo vode až po krk. Tak nejako by som opísal aj začiatok tohto tábora. Prvý tréning bol nácvik obrany pri stene. Jeden útočil, druhý sa bránil. A tak sme sa hodinu a pol obíjali o stenu telocvične. Raz tvárou napred, raz chrbátom. Niekdy sme končili na stene, niekedy sa pokračovalo až na zem. Ako pri hrách s deťmi, aj tu som ocenil mäkkú podlahu a tupé hrany. Safety first.

Ďalšie dni sa niesli v podobnom duchu. Ráno rozcvička, potom tréning, po obede tréning, podvečer prednáška a večer ešte jeden tréning. Chodievali sme do lesa, kde sme rovnako ako deti pred týždňom pracovali s ohňom a vyrábali si svoje palice. Keď mal každý tú svoju, trénovali sme techniku boja s palicou. V lese sme si opakovali aj tréning s holými rukami a striedali ho tréningom s palicami. Keď sme trénovali v telocvični, boli to buď holé ruky, alebo boj s nožom.

Prednášky o zdravovede

Priznám sa, že pojem zdravoveda mi pred táborom nič nehovoril. Tušil som, čo by to mohlo byť, no s odstupom času môžem povedať, že som bol úplne mimo. Počas tréningu, ale aj vo voľných chvíľach, ako boli presuny z domu do tábora a späť, nám Andrej vysvetľoval príčiny a súvislosti medzi vzťahmi s okolím, so samým sebou, s rodinou, s chorobami a s nepríjemnými situáciami v živote. Boli to ale len vsuvky. Pre mňa veľmi poučné, no vsuvky.

To hlavné boli prednášky. Celkovo sme ich stihli štyri. Najprv nám Andrej vysvetlil Kruh života. Ako sa naši predkovia pozerali na život od zrodenia po zrodenie. Áno, naši predkovia vedeli o reinkarnácii. To ale nebolo podstatou prednášky. Každá časť života má svoj význam, dejú sa tam určité veci a platia tam určité pravidlá. Andrej nám vysvetlil ako by to malo vyzerať a ako to často vyzerá, keď je niečo zle. Druhá prednáška bola o Štyroch pilieroch zdravej osobnosti. Ukázal nám na akých základoch stojí stabilná bytosť, ktorá dokáže zvládať životné situácie. Aké sú vzťahy medzi jednotlivými piliermi a opäť nám vysvetlil aj odchýlky od ideálneho stavu. Nielen ich prejavy, ale aj príčiny a možnosti riešenia. Tretia prednáška sa zamerala na City a pocity. Vysvetlil nám 5 základných citov, ich podstatu, príčiny ich blokovania v spoločnosti v ktorej žijeme a dôsledky takéhoto blokovania. Posledná prednáška uzavrela kruh s témou Trauma. Aké traumy existujú, ako vznikajú, ako ich možno odhaliť a ako ich vyriešiť.

Čerešnička na torte

Oba tábory mali jednu spoločnú časť programu. Tou časťou boli Rozstanovky, u nás známe ako Konštalácie. Počas každého tábora sme jedno popoludnie venovali im. Čo to vlastne je? Konštalácie sú metóda, ako pracovať so svojimi životnými problémami. Umožňujú pozrieť sa na rôzne problémy a nájsť ich príčinu. Niekdy sa počas konštalácie podarí príčinu odstrániť, niekedy ju stačí objasniť a potom ju môže človek vyriešiť. Netrúfam si opisovať, ako konštalácie fungujú. Z pohľadu účastníka viem za seba povedať, že fungujú. Páči sa mi štýl, akým Andrej pracuje počas konštalácií. Ako vedie celý proces, dokáže nájsť príčinu problému a pokiaľ je to možné, aj ju odstrániť. Počas týchto táborov som si s jeho pomocou staval konštaláciu tri krát. Riešili sme alergiu s ktorou sa ťahám od 6 rokov, riešili sme nerozhodnosť ktorá sa mi občas postavila do cesty a riešili sme príčinu, prečo sa mi nedarilo udržať si peniaze, ktoré som zarobil a vždy sa odo mňa odkotúľali. S odstupom dvoch týždňov môžem povedať, že už na sebe začínam badať výsledky týchto konštalácií. Nastal posun v každej oblasti.

Čo dodať na záver?

Strávil som na oboch táboroch spolu takmer dva týždne. Časť s priateľkou, časť sám. Oba tábory boli inak zamerané, no oba boli pre mňa obohacujúce. Dozvedel som sa toľko nových informácií, ako už dávno nie. Ak keď som celkom učenlivý a všetko nové ma láka, posledný deň druhého tábora som mal pocit, že sa už do mňa žiadna nová informácia nedostane. Bol som naplnený až po okraj. Dovolím si povedať, že druhý tábor bol pre mňa transformačný. Zatiaľ neviem povedať presne v čom. Niečo tuším, no nebudem predbiehať. Keď som prišiel po týždni domov a pozrel som sa do zrkadla, mal som pocit, že sa pozerám na niekoho iného. Na druhý deň ráno mi priateľko povedala: „Naozaj si iný“.

Ak si sa, ctený čitateľ, dočítal až sem a máš záujem sa dozvedieť viac, zadaj si do vyhľadávania na Facebooku meno Андрей Каримов a nájdeš tam jeho momentálne aktivity. Andrej má aj svoj Youtube kanál, kde nájdeš vyše 800 videí z jeho podujatí.