Histamínová intolerancia a alergia na mlieko začínajú byť pre mňa minulosťou

Alergie sa v posledných 20 až 30 rokoch zmenili z niečoho neznámeho na každodenný pojem. Nepoznám presné počty, no myslím si, že sa týkajú tretiny populácie. Väčšinou sa dotýkajú mladších ročníkov. Celkovo sa mi zdá, akoby naša populácia postupne viac a viac chorľavela. Chcem tým povedať, že tento článok sa bude týkať mnohých ľudí, aj napriek tomu, že budem písať zase raz o sebe.

Začalo to hrou na lúke

Medzi alergikov som sa zaradil vo veku 6 rokov. Pamätám si ten deň, keď sme sa naháňali s ostatnými deťmi po rozkvitnutej lúke. Niekoľko hodín nato som už sedel v ošetrovni ponatieraný od hlavy po päty nejakou masťou. Môj život získal iný rozmer. Aby ste mali predstavu, keď to u mňa začalo, mohol som chodiť niekoľko mesiacov v roku len do školy a domov. Po príchode domov hneď sprcha, aby som zo seba zmyl všetok peľ. Pokožka sa trochu upokojila a na pár hodín ma prestala svrbieť. Keď skončila škola, horúce letné dni som trávil zavretý doma. Vyhadzovali sa mi vyrážky, ktoré som si pravidelne v spánku rozškriabal. Niekedy aj cez deň, pretože to svrbenie sa nedalo vydržať.

Metóda pokus – omyl

Spustila sa séria nie úplne príjemných vyšetrení, na konci ktorej boli tri slová: Peľ, prach, roztoče. Keď som bol správne zaradený, oznámili nám, čo môžeme skúsiť. To spustilo ešte dlhšiu sériu pokusov. Začali sme pokusmi so stravou. Paralelne prebiehali rôzne pokusy s liekmi, masťami a dopracovali sme sa až k vtedajšej novinke na poli boja s alergiou – očkovaniu. Teória bola jednoduchá. Pravidelným podávaním alergénov si telo zvykne. Samo a sato doriešia zvyšok. Asi tušíte, ako to dopadlo. Aj tento deň si dodnes pamätám. Zhruba hodinu po tretej dávke ma odviedli zo školy naspäť k lekárke a oznámili rodičom, nech si ma tam vyzdvihnú. Jediným výsledkom tohoto pokusu bolo zhoršenie stavu a silné vedľajšie účinky. Odvtedy si o očkovaní myslím svoje. Týmto pokusom boli možnosti alopatickej liečby vyčerpané, a tak sme boli nútení sa začať obzerať po iných možnostiach.

Začali sme hľadať inú cestu

V tom čase sa začali objavovať prvé správy o homeopatii. Bola to vtedy jediná alternatíva. Najbližší homeopat MUDr. Hudec pôsobil v Muráni, asi hodinu cesty autom. Liečba priniesla nejaké výsledky, a tak sme ho niekoľko krát navštívili. Jedného dňa, ktorý si tiež dodnes pamätám, mi dal liek s vyššou potenciou (riedením) ako inokedy. Bola to Sépia 400. Podľa kritikov homeopatie by táto cukrová gulička nemala obsahovať žiadnu účinnú látku. Mňa jedna dávka piatich takýchto guličiek uložila na týždeň do postele. Okolo celého krku, na zhyboch lakťov a pod kolenami sa mi otvorili svrbiace mokvajúce rany, zliezla mi vrchná vrstva kože a bolo vymaľované. Týždeň telo vyplavovalo čo malo a potom sa pokožka začala hojiť. Nastalo zlepšenie voči predchádzajúcemu stavu. Po tejto skúsenosti nám bolo jasné, že táto cesta je funkčná, no môže byť veľmi intenzívna. Tak sme zmenili doktora a začali navštevovať centrum MUDr. Jonáša v Prahe. Po niekoľkých návštevách, ktoré prinášali výsledky, sme dostali tip na MUDr. Madzinovú v Košiciach. Prahu sme vymenili za Košice. V tom čase som mal asi 12 rokov a na najbližších 20 rokov to bola moja hlavná lekárka. Kým som bol u našej detskej v Polome, MUDr. Seifertovej, riešili sme s Madzinovou len moju alergiu, potom bola aj mojou obvodnou. Po nejakej dobe sa jej podarilo upratať moju alergiu do takej miery, že už mi takmer neobmedzovala bežný život. Mal som možno 14 -15 rokov. Na jar, keď všetko rozkvitlo sa mi stav zhoršil a po odkvitnutí sa znovu zlepšil. V takýchto cykloch som prežil časť strednej a celú vysokú školu. Nemal som žiadnu diétu a nebral som žiadne lieky na alergiu. Dá sa povedať, že som na alergiu zabudol a prestal ju aktívne riešiť. V porovnaní s tým, čo bolo na začiatku, boli vtedajšie prejavy znesiteľné.

Po niekoľkých rokoch relatívneho pokoja prišlo pomalé zhoršenie

Niekdy koncom inžinierskeho štúdia, teda okolo roku 2011, som si povedal, že mám síce diagnostikovanú alergiu na peľ, prach a roztoče, no jej príznaky sa prejavujú aj v zime, kedy nič nekvitne. Začalo mi to vŕtať v hlave a asi pol roka nato prišiel ďalší deň, ktorý si dobre pamätám. Spravil som si na raňajky vločky s mliekom a do hodiny ma svrbeli celé ruky. Napadlo mi, že jediné, čo sa od rána zmenilo, keďže som sa nepohol z miestnosti, boli raňajky. Na druhý deň som zopakoval pokus a ten mi potvrdil moje podozrenie. Alergia na mlieko. Opäť nastali ťažké časy. Nikdy by som nepovedal, kde všade sa dnes používa mlieko alebo jeho časti. Po 10 rokoch zisťovania doslova na vlastnej koži, môžem povedať, že takmer všade. Ešte aj do sirupov ho pridávajú. S touto diagnózou môžete zabudnúť na stravovanie sa v jedálni u zamestnávateľa. Aj obyčajná návšteva reštaurácie sa stane výzvou.

Aby toho nebolo málo…

Po vyradení mlieka z jedálnička nastalo opäť výrazné zlepšenie. Tentokrát som to už ani neriešil u lekárov. Nemal som chuť si zopakovať „kolečko“ testov a pokusov o neisté riešenie. Prešli asi 4 roky a moje príznaky sa mi začali opäť plazivo vracať do života. Prebehlo kolo pozorovania a niekoľko pokusov, ktoré odhalili ďalší zdroj problémov. Histamín. Tým sa zoznam zakázaných potravín rozšíril o alkohol a niekoľko ďalších potravín. Keďže som v tom čase pil tak jedno pivo za mesiac, nebola to veľká obeta. Hlavne, že som mohol fungovať bez liekov a chémie. Po asi 2 rokoch som si nechal spraviť aj testy, ktoré moje predchádzajúce zistenia potvrdili. Potreboval som papier do práce, že objektívne nemôžem chodiť na obedy do jedálne. Mlieko, histamín, nejaké zvieratá a zopár už ani neviem čoho. Bol som zabehnutý v obmedzenej strave, papier splnil svoj účel a život šiel ďalej.

Čím viac som sa obmedzoval, tým boli občasné reakcie prudkejšie

Posledné roky som alergie nejako intenzívne neriešil. Vedel som, čo mi škodí a vyhýbal som sa tomu. Občas som zjedol niečo neznámeho pôvodu, čo ma vyhodilo z konceptu. Uvediem príklad. Raz som si dal na pumpe v Ružomberku hotdog. Na trhu sa objavila novinka, párok so syrom. Zdal sa mi nejaký chuťovo iný, no nevedel som rozpoznať, že tam je mlieko. Večer, keď som sedel na pohotovosti v Košiciach, bolo mi nad slnko jasné, čo bola tá iná chuť. Čo mi niekedy nespôsobil ani vyprážaný syr, to mi v tej dobe dokázal spôsobiť jeden hryz z horalky. Čo mi kedysi nespôsobil večerný pijáles v meste, to mi vtedy dokázalo spôsobiť deci piva. Boli to však ojedinelé udalosti. Za tie roky som už mal vychytané receptúry takmer všetkého, s čím sa bežný človek môže u nás stretnúť a dokázal som sa mlieku a histamínu vyhýbať veľmi úspešne. Nebral som žiadne lieky a nechodil po doktoroch. Keď som omylom zjedol niečo „nevhodné“ výsledkom bola reakcia ako na nasledujúcej fotke. Fotka je z marca 2020.

Zmena nastala v lete 2023

Ako už viete z nadpisu, podarilo sa mi nájsť riešenie. Do nadpisu som ho napísal práve preto, aby ste sa dočítali až sem. Dnes mám 36 rokov, z toho 30 rokov som hľadal riešenie mojej alergie. Veľkú časť s pomocou rodičov, za čo som im nesmierne vďačný. Za ten čas som zároveň stretol mnoho ľudí s podobným osudom. Avšak väčšina z nich sa uspokojila s tým, že príznaky potláčajú liekmi. Uverili tomu, že riešenie neexistuje. S týmto názorom lekárov som sa za tie roky nikdy nezmieril. Niečo mi hovorilo, že nemajú pravdu a našťastie som to počúvol. Niekdy je výhodné byť trochu tvrdohlavý kozorožec 🙂

Čo to teda bolo?

Tým riešením boli Rozostavenia s Andrejom Karimovom. Niekde som už písal, že som sa tohto roku zúčastnil tábora u Andreja a jeho ženy Gabiky. Avšak okrem toho som sa zúčastnil aj všetkých Rozostavení, ktoré počas leta organizoval. Spolu ich bolo vyše 40 a sám som si ich staval 5 krát. Tušíš správne, ctený čitateľ, jednou z mojich tém boli aj alergie. V rozostavení sa nám poradilo nájsť príčinu mojej alergie a podarilo sa nám ju aj odstrániť. Celé to trvalo možno 45 minút. Čo sú to Rozostavenia som písal v minulom článku. Priznávam bez mučenia, ten článok bol informačnou prípravou tomuto článku. Bez neho, ako aj bez obsiahleho úvodu v dnešnom článku by to celé pôsobilo ako šarlatánstvo. Avšak vo svojej podstate je to bežná terapeutická metóda, o ktorej vám, bohužiaľ, nepovedia v televízore, ani vám ju nepreplatí poisťovňa.

Nastalo obdobie skúšok

Hneď po konštalácii mi pristála pod nosom mliečna čokoláda so slovami: „Daj si, už môžeš!“. Priznám sa, že som tomu sám neveril. Povedal som si však, že raz to aj tak musím vyskúšať. Tak som sa nechal zlomiť na dve kocky. Na moje prekvapenie bola reakcia tela podstatne menšia, ako inokedy. Bolo mi jasné, že telo potrebuje nejaký čas, kým sa prispôsobí novému stavu. Dal som mu asi týždeň a potom to začalo. Palacinky so šľahačkou a k tomu šľahačkový ovocný pohár s bielou čokoládou. Keksíky od výmyslu sveta, čokolády, tvarohové koláče, jogurty a syry. Za posledné dva mesiace som pojedol viac mlieka a mliečnych výrobkov, ako za 10 rokov. Výsledok? Moje príznaky sa obmedzili na niekoľko vyrážok na rukách.

Raz vidieť je lepšie ako stokrát počuť

Bohužiaľ som nenašiel fotku svojich rúk, ktorú som robil asi pred dvoma rokmi, keď som raz omylom zjedol niečo s mliekom. Do hodiny som ich mal celé červené, vyhádzané a, samozrejme, ma riadne svrbeli. Dnes, necelé tri mesiace po Rozostavení, v ktorom som si riešil alergie, si môžem dať vyprážaný syr s hranolkami a viem, že jediná reakcia bude 30 minút svrbenia. Dva mesiace napchávania sa mliečnymi jedlami ma priviedli k niekoľkým vyrážkam na rukách. To je celé. Telo sa postupne dostáva do normálneho stavu a reakcie sú čím ďalej slabšie. Ak by som to mal vyjadriť číselne, zbavil som sa alergií na 99,99 %. Jediné, na čo som ešte zvedavý, budú jarné kvety. Som však optimista a verím, že budúcu jar si po 30 rokoch konečne naplno užijem. Stále existuje možnosť, že sa objavia nejaké prejavy. Viacero príčin môže mať rovnaký prejav. S tým som rátal, už keď som do Rozostavení šiel. No keďže už viem, že existuje riešenie, vôbec ma to nestresuje. Teraz tie sľúbené fotky. Na ľavej je moja roka pred zjedením vyprážaného syra s hranolkami. Na pravej tá istá ruka o niekoľko hodín neskôr. Okrem farby spôsobenej svetlom na nich nenájdete žiaden rozdiel. A tých pár vyrážok sú výsledky spomínaného dvojmesačného skúšania v štýle „Uvidíme, čo to dá!“

Niekoľko upozornení na záver!

Keďže žijeme v dobe, v ktorej žijeme, pripájam upozornenie. Tento článok nemá za cieľ nijako glorifikovať osoby v ňom uvedené. Oni sami o to nestoja.

Nemám snahu presviedčať vás, že jedným Rozostavením sa vyrieši akýkoľvek problém. Sú problémy, ktoré sa riešia na viackrát. Čo je však hlavné, vopred to nedokážete povedať. Je to veľmi individuálne.

Na našom území pôsobí viacero terapeutov, ktorí sa venujú Rozostaveniam (konšteláciám), a preto môžu mať rôzni ľudia rôzne skúsenosti s ich prácou.

Nejedná sa o šarlatánstvo. Metóda rodinných konštelácií je psychoterapeutická metóda vypracovaná v druhej polovici minulého storočia v Nemecku a neskôr rozpracovaná po celom svete. Viď môj minulý článok.

Nemám za cieľ niekoho odhovárať od svojej liečby. Každý je zodpovedný sám sa seba!

Mojím cieľom bolo opísať cestu, ktorou som si prešiel, ktorá môže byť pre niekoho inšpirujúca a najmä, ktorá ma doviedla tam, kde som dnes. Pretože aj #totosomja.

Zdroj titulného obrázku: theceliacmd.com