Lož v historických správach, alebo ako sa na šírenie informácií pozerali v stredoveku moslimovia
V nasledujúcom texte sa dozviete trochu viac o tom, ako pracovali s informáciami vzdelaní ľudia stredovekého moslimského sveta. Prikladám niekoľko citátov z knihy Ibn Chaldúna, žijúceho v rokoch 1332 – 1406. Vo svojej knihe Al-Mukaddima (Úvod do dejín) dokončenej v roku 1377 píše o tom, že do historických správ sa občas vkradne lož a analyzuje príčiny tohto objektívneho javu. Najprv uvediem jednotlivé citáty „tučnou kurzívou“ a potom svoj komentár, ktorým sa pokúsim preklenúť šesť storočí „evolúcie“, aby som priblížil ctenému čitateľovi objektívne paralely. Tie ironické úvodzovky okolo evolúcie budú objasnené neskôr. Citáty uvádzam v ich pôvodnom poradí. Pohodlne sa usaďte, začíname.
„Pravda, do historických správ sa občas vkradne i lož, k čomu môžu viesť viaceré príčiny. Jednou z nich je nekritické nadŕžanie niektorým názorom a doktrínam. Ak je duša pri prijímaní správ neovplyvnená, venuje im toľko pozornosti a kritického skúmania, koľko je potrebné na odlíšenie pravdy od nepravdy. Ak je však duša už zaslepená zaujatosťou v prospech istého názoru alebo doktríny, ihneď prijme tie správy, ktoré jej vyhovujú. Takéto nadŕžanie je akoby klapkou na očiach, ktorá znemožňuje kritické úvahy a nepredpojaté skúmanie. Takto sa potom stáva, že prijímame nepravdu a tradovaním ju šírime ďalej.“
V tejto časti autor popisuje vplyv ideológie na človeka. Pokiaľ je v nás nejaká ideológia, táto spúšťa obranný mechanizmus a dáva správam emocionálny podtón. Niektoré sa nám páčia a niektoré nie.
„Ďalším dôvodom nevyhnutného výskytu nepravdy v historických správach je slepá dôvera osobám, ktoré ich rozširujú. Tento problém však skúma veda o spoľahlivosti a či nespoľahlivosti tradentov.“
Tu autor poukazuje na nekritické preberanie správ z „dôveryhodných“ zdrojov. Pritom každá názorová skupina si pojem „dôveryhodné zdroje“ vysvetľuje po svojom.
„Inou príčinou je nepochopenie zmyslu tradovanej správy. Mnohí tradenti nechápu pravý zmysel svojich pozorovaní alebo toho, o čom sa dopočujú z ústneho podania, a správu potom šíria ďalej podľa svojich predstáv, preto nastáva skresľovanie skutočnosti.“
Vidíme dobovú kritiku médií. Asi ťažko podá správu o stave pralesov na Slovensku človek, ktorý je vyučený elektrotechnik a pracuje ako šofér MHD. Tým chcem povedať, že človek by mal rozumieť tomu o čom rozpráva, najmä, ak sa rozprávaním živí.
Túto časť považujem za zásadnú a preto najdôležitejšiu. Pravdu apriórne predpokladáme. Teda vychádzame z predpokladu, že prijímaná správa je pravdivá! V tej dobe ešte nepoznali pojem HOAX, ani hybridná vojna, psy ops či sociálne inžinierstvo. Druhá zásadná informácia je, že zväčša je naša dôvera v zdroj informácie neotrasiteľná. To chápem ako nedostatok dôvery vo vlastný rozum a úsudok. Teda slepá dôvera na jednej strane v kombinácii s vedomou lžou na druhej je akási nášľapná mína uložená v informačnom poli jednotlivca.
„Ďalšou príčinou je neznalosť toho, ako celkové pomery súvisia s udalosťami, ktoré sa odohrali. Stáva sa to vinou nejasností a úmyselného skresľovania, ktoré do správ prenikli. Tradent potom údaje o pomeroch podáva ďalej síce tak, ako ich videl, avšak v dôsledku zámerného skreslenia skutočnosti si sám o nich vytvoril nesprávny obraz.“
Neznalosť kontextu. Často je udalosť posudzovaná ako samostatná epizóda. Z vlastného života vieme, že často krát je to sled udalostí, kým dôjde k niečomu výraznému. Či už je to neúspech, alebo úspech. Za oboma stojí dlhý rad krokov, ktoré nás niekam priviedli. Opäť je to zrkadlo nastavené médiám aj ich publiku. Môžeme vidieť, že napriek presne vykreslenému obrazu, no bez kontextu, je význam správy iný, ako bola skutočnosť pre priamych účastníkov danej udalosti.
„Sem patrí aj skutočnosť, že ľudia sa veľmi často zaliečajú a pochlebujú váženým a vysokopostaveným osobám, prikrášľujú ich situáciu a donekonečna o nej píšu. Údaje, ktorými takéto správy prekypujú, nebývajú pravdivé, lebo ľudská duša dychtí po chvále a ľudia pachtia za slávou a bohatstvom, ktoré im poskytuje tento svet. Po cnostiach zvyčajne netúžia a neusilujú sa vyrovnať cnostným ľuďom.“
Pokiaľ do kontextu zasiahne autor, vzniká posun želaným smerom. Veď to poznáte, myšlienky typu: „To by predsa nespravil, pozrite sa, aký je to dobrý človek, aj na charitu dáva…“, alebo v horšom prípade je úsudok vychýlený odmenou. Aj také sa stáva.
„Medzi ďalšie príčiny, ktoré nevyhnutne vedú k nepravdám, patrí aj neznalosť podstaty podmienok a okolností, ktoré determinujú civilizáciu. Táto príčina stojí nad všetkými ostatnými, ktoré sme doteraz spomínali. Každá udalosť bez ohľadu na to, či vyplýva zo svojej podstaty, alebo je podmienená nejakým stimulom, má svoju prirodzenosť, špecifickú pre jej podstatu a okolnosti, ktoré s ňou môžu súvisieť. Ak bádateľ rozpozná pravú podstatu udalostí, podmienky a nevyhnutné okolnosti jestvujúcej skutočnosti, pri kritickom skúmaní správ mu to pomôže odlíšiť pravdu od nepravdy. A toto má na kritické skúmanie oveľa väčší účinok než ktorýkoľvek iný prostriedok.“
Tu autor upozorňuje, že niektoré správy sa vymykajú fyzikálnym zákonom prírody. Neznalosť podstaty. Jeden príklad za všetky je teória o plochej Zemi. Začalo to ako placka, dnes už aktualizovali svoju predstavu na disk. Fandím im, je vidieť, že vo svojej veci zaznamenali pokrok 😊 Ale teraz vážne. Po prečítaní ich stránok som si uvedomil, že je to dobre premyslená argumentačná pasca a od vtedy sa už nesmejem ľuďom, ktorí uverili plochej Zemi. Ono to aj dáva zmysel, aj nejaký jednoduchý experiment nájdete, ktorý nalomí vašu istotu v guľatý svet, no to všetko len za predpokladu, že nepoznáte fyzikálne zákony. Na príklade takejto správy autor ukazuje, ako vyzerali dezinformácie jeho doby.
„Bádatelia často prijímajú a sami rozširujú absurdné správy, ktoré sa potom nekriticky tradujú, ako to urobil al-Mas-údí v príbehu o Alexandrovi, ktorému vraj nejaké morské netvory bránili v stavbe Alexandrie. Vzal teda akúsi sklenenú truhlu, ponoril sa v nej na morské dno a nakreslil podoby tých diabolských zverov, ktoré tam uvidel. Potom dal urobiť ich kovové sochy a postavil ich neďaleko miesta, kde sa stavalo. Keď sa potom príšery vynorili a zbadali tie sochy, ušli a Alexandriu mohli dostavať. Je to veľmi dlhý príbeh, ktorý pozostáva z mnohých absurdných nezmyslov, ako napríklad tá sklená truhla, v ktorej sa Alexander osobne pustil do boja s morom a s jeho vlnami. Veru, podobné riziko by nepodstúpil ani jeden panovník! A keby sa aj niektorý pokúsil o dačo podobné, odsúdil by sa na záhubu, dal by podnet k revolte a ľudia by namiesto neho dosadili niekoho iného. A to by bol jeho koniec, lebo ľudia by veru ani chvíľku nečakali na jeho návrat z tohto dobrodružstva.“
„Keby sa totiž niekto ponoril do vody, hoci v nejakej sklenenej truhle, nemal by dosť vzduchu na prirodzenú potrebu dýchať a jeho duch by sa pre nedostatok vzduchu veľmi rýchlo prehrial. Nemal by totiž dosť studeného vzduchu, ktorý udržuje rovnováhu medzi vlhkosťou pľúc a živočíšnym duchom a taký človek by na mieste zomrel.“
„Takisto tí, čo zostupujú do studní a hlbokých šácht, ihneď zomierajú, lebo vzduch sa pôsobením hnilobného rozkladu zohrieva a nepreniká tam vietor, ktorý by ním pohýbal.“
Ako vidíte, v tej dobe boli predstavy o ľudskej fyziológii ešte stále v plienkach, no logickým myslením bolo možné dôjsť k záveru, že sklenená truhlica, teda akási „ponorka“ bez prístupu vzduchu, by svojho pasažiera dlho neochránila pred „prehriatím“, teda udusením.
Ak by som mal vyššie uvedené zhrnúť do niekoľkých slov, príčina šírenia dezinformácií je :
– v predpokladaní pravdy!
– vo vplyve ideológie
– v prílišnej dôvere zdrojom
– v neznalosti kontextu
– v neznalosti zákonov prírody (fyzika a spol.)
– v neznalosti odboru o ktorom správa hovorí (elektrotechnik o pralesoch)
– v deformácii správ (zamlčanie, prikrášlenie) ich autorom z vedomých a podvedomých príčin
Môj dodatok k autorovým postrehom. Častokrát je to kombinácia všetkých vplyvov súčasne, pričom pracujú aj na strane autora správy, aj na strane jej prijímateľa.
Predpokladám, že ak ste sa dočítali až sem, veľa nového ste sa, podobne ako ja, nedozvedeli. Prečo som to ale všetko písal? Pri čítaní týchto riadkov v knihe Ibn Chaldúna som si uvedomil, kam sme sa ako ľudstvo, zástupcovia rodu Človek rozumný, za tých 646 rokov posunuli. Bohužiaľ, nikam. Stále veríme tomu, čo nám kto povie a keďže si nechceme priznať svoju nevedomosť, opakujeme nepravdy ďalej v zmysle hesla: „Ja nič. Predávam ako som kúpil.“ Áno viem, máme moderné technológie, vďaka ktorým nám to ide rýchlejšie a stihneme tých neprávd šíriť viac. Napríklad na YouTube bolo v júny 2022 nahraných v priemere viac ako 500 hodín videa každú minútu! V prepočte je to približne 82,2 rokov videí za deň. Obávam sa, že aj skalný fanúšik seriálov by mal čo robiť. Ak vezmeme, že 1/3 života prespíme, prezretie tohto obsahu by nám zabralo približne 123,3 rokov. Samozrejme len ak by sme začali v deň narodenia. Dobrá absurdnosť, však? Slovami klasika: „Komu to načo?“
Aby som sa vrátil k Ibn Chaldúnovi. Jeho dielo mu vyslúžilo nesmrteľnosť a dovolím si povedať, že oprávnene. Vystihol objektívnu podstatu javov, ktoré pozoroval vo svojej dobe. Dnes, posunom vedeckého poznania mnohé javy vnímame inak, no mnohé sú nám skryté rovnako, ako to bolo vtedy. Príčiny sú popísané vyššie. Tak teda čo s tým? Riešenie má v rukách každí sám. V dobe všeobecného prebytku informácií neexistuje dôvod sa nevzdelávať. Každý si vie zariadiť čas tak, aby si mohol denne prečítať aspoň dve strany. Týmto tempom zvládne za rok 700 stranovú knihu antickej filozofie, kvantovú fyziku, základy Rímskeho práva, alebo diela našich klasikov. Čítajte pôvodné zdroje od účastníkov udalostí, nepredpokladajte, že majú pravdu, snažte sa ich overiť a hlavne podrobte ich kritike kontextu a fyzikálnej podstaty. Pokiaľ vo vás správa vyvolá vlnu emócií, položte si otázku, či to nie je prejav ideológie o ktorej ani netušíte, že je vo vás. Postupne možno zistíte, že správy môžu mať niekoľko pravdivých významov, ktoré opisujú skutočný objektívny jav z viacerých subjektívnych uhlov pohľadu.
Ibn Chaldún, Al-Mukaddima, Tatran, 1984, str. 41 – 42.
